swaynes

Sociálny systém je zabezpečovaný z dvoch základných, principiálne identických zdrojov. Obidva tieto zdroje sú legitímne a ich legitimita bola inštitucionálne nadstavená, nebola nikým a ničím vynútená. Tieto systémy sa navzájom neprekrývajú, nie je možnosť indivuálne a svojvoľne sa rozhodnúť kto v ktorom systéme bude zaradený,  a preto by mala byť zachovaná ich rovnocennosť, aby zúčastnení v jednom systéme neboli zvýhodňovaní a zúčastnení v druhom systéme znevýhodňovaní. Jedná sa o systém sociálneho zabezpečenia sociálnej poisťovne a o systém zabezpečenia bezpečnostných a záchranných zložiek, nazývaný výsluhový. Oba tieto systémy, nezávisle jeden na druhom okrem iného zabezpečujú oprávneným výplatu dôchodkových dávok, ktoré podľa typu systému sú:

– starobné (predčasné) alebo výsluhové dôchodky

Poznámka: v oboch systémoch je možnosť vyplácania týchto dôchodkov pred dovŕšením 62 rokov veku, teda ešte v produktívnom veku poberateľa dávky, po dosiahnutí tejto vekovej hranice je výsluhový dôchodok pre jeho poberateľa plnohodnotným ekvivalentom starobného dôchodku, takže nie je možné, aby sa k poberateľom týchto dávok pristupovalo rozdielne.

– invalidný alebo invalidný výsluhový dôchodok

Poznámka: v oboch systémoch sa vypláca tým, ktorý z rôznych príčin boli uznaní za invalidných v dôsledku čoho im vznikol nárok na tento typ dávky, invalidita toho istého rozsahu je identická a nie je možné, aby sa k poberateľom týchto dávok pristupovalo rozdielne.

– vdovský alebo vdovský výsluhový dôchodok

– vdovecký alebo vdovecký výsluhový dôchodok

– sirotský alebo sirotský výsluhový dôchodok

Poznámka: v oboch systémoch sa vyplácajú oprávneným pozostalým po zosnulom, vdova, vdovec alebo sirota je vždy a za každých okolností vdova, vdovec alebo sirota a nie je možné, aby sa k poberateľom týchto dávok pristupovalo rozdielne.

Každý príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colník a profesionálny vojak počas svojej aktívnej služby musel prispievať práve do systému zabezpečenia bezpečnostných a záchranných zložiek, z ktorého jemu alebo oprávneným osobám mala byť v prípade legitímneho vzniku nároku vyplácaná niektorá z výsluhových dávok. Príslušníkom vyššie uvedených zložiek nebolo umožnené rozhodnúť sa do ktorého systému bude prispievať a preto by nemali byť sociálne znevýhodňovaní a diskriminovaní oproti tým, ktorí prispievali a tiež neprispievali do systému sociálneho zabezpečenia sociálnej poisťovne.

Trestom pre tých, ktorí boli nútení prispievať do systému zabezpečenia bezpečnostných a záchranných zložiek je, že ich dávky, len preto, že sú výsluhové nebudú valorizované a do budúcna sa uvažuje aj o ich retroaktívnom (spôsobom meniacim a rušiacim vzťahy riešené predchádzajúcimi normamy a vstupovaním do už existujúcich vzťahov) zdanení alebo krátení iným spôsobom, ktorý má naplniť deficitné účty, z ktorých sú vyplácané, pričom tieto opatrenia sa neuplatňujú v systéme sociálneho zabezpečenia sociálnej poisťovne, ktorej účty tiež nie su zrovna prebytkové.

Valorizácia výsluhových dávok napr. profesionálnych vojakov sa donedávna určovala príslušným percentom rastu priemerného služobného príjmu zisteného za predchádzajúci kalendárny rok. V momente, ako sa zistilo, že rast priemerného služobného príjmu je vysoký,  valorizácia sa zmenila a valorizovalo sa v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Následne, len niečo viac ako po roku, sa zistilo, že s ohľadom na aktuálny stav, kedy je percento rastu priemerného služobného príjmu nižšie, ako priemerný medziročný rast spotrebiteľských cien a medziročný rast priemernej mzdy v hospodárstve bude predsa len výhodnejšie valorizovať podľa rastu priemerného služobného príjmu. Som neskutočne zvedavý, čo bude, ak sa v priebehu roka ukáže, že percento rastu služobného príjmu bolo opäť vysoké. Systém je totiž nadstavený tak, že postihuje, znevýhodňuje a diskriminuje len určitu sociálnu skupinu. Parametre valorizujúce identické dávky v systéme sociálnej poisťovne sú nezameniteľné a zásadne progresívne nie preto, aby bol zabezpečený rast dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou (je dostatok prostriedkov, ako takýto stav zmeniť a je to len otázka času a vôle kompetetných), ale preto, aby bol zabezpečený rast mzdového ohodnotenia všetkých tých, ktorým sa mzda týmto spôsobom upravuje. A všetci dobre vieme o koho sa jedná.

Zdaňovanie alebo krátenie výsluhových dávok iným spôsobom s odôvodnením, že sa tak deje aj v iných európskych karajinách a časť ich poberateľov je v progresívnom veku má za určitých okolností svoje opodstatnenie. Avšak tak, ako je snaha toto opatrenia aplikovať do praxe opäť postihuje, znevýhodňuje a diskriminuje len jednu sociálnu skupinu. Zastavenie valorizácie postihuje všetkých poberateľov výsluhových dávok, vrátane tých nad 62 rokov veku, majúcich štatút starobného dôchodcu, výsluhové vdovy a siroty, ktorých spoločenské postavenie a hodnota nemôžu byť degradované len preto, že sú pozostalými tých, ktorí zahynuli napr. pri leteckom nešťastí v Maďarsku  v roku 2006 a nie tých, ktorí možno aj pod vplyvom alkoholu  prišli o život na stavbách alebo za volantom so záverom, že sa jednalo o rozsiahli infark myokardu,… Zdaňovanie alebo krátenie výsluhových dávok iným spôsobom či už postihne všetkých ich poberateľov alebo len časť, napríklad tých v progresívnom veku, t.j. aktuálne do 62 rokov ak nie je v rozpore s ústavou je minimálne nesystémové a nemorálne a osobne si myslím, že za určitých okolností a pri vylúčení retroaktivity (nie je možné meniť podmienky tým, ktorí už vstúpili a už vôbec nie tým, ktorí vystúpili, podmienky je možné nadstaviť tak, aby sa týkali len tých, ktorí budú vstupovať) by mohlo byť akceptovateľné u tých, ktorí zároveň poberajú dávku a pracujú. V opačnom prípade, by dôchodky museli byť zdaňované alebo krátené iným spôsobom celoplošne, bez ohľadu na to, z ktorého systému sú vyplácané. Aj pracujúci 55 ročný baník na dôchodku vyplácanom zo systému sociálneho zabezpečenia sociálnej poisťovne je v progresívnom veku. Dávky, ktoré sa budú za určitých podmienok zdaňovať alebo krátiť iným spôsobom v systéme výsluhového zabezpečenia sa musia za tých istých podmienok, podľa zásady rovnosti a spravodlivosti, zdaňovať alebo krátiť iným spôsobom aj v systéme sociálnej poisťovne. V krajinách, kde sú dôchodky zdaňované, sa tak deje celoplošne, takéto opatrenia sa neaplikujú len na úzku, konkrétnu skupinu. V tejto súvislosti mi však nedá poukázať na scesnosť takéhoto argumentu. Pokiaľ priemerný dôchodok v Luxembursku je 3.426 EUR, v Holansku 2.693 EUR, vo Fínsku 2.666 EUR, v Belgicku 2.099 EUR, dokonca v Grécku 1.636 EUR,… na Slovensku je to 311 EUR. Priemerný dôchodov v Luxembersku je v porovnaní so Slovenskom viac ako jedenásťnásobný.

Každý pracujúci výsluhový dôchodca prispieva formou odvodov (aktuálne min. 112,66 EUR, s perspektívou zvýšenia o min. 23 EUR) do systému sociálnej poisťovne, pričom z tohto systému nikdy nič nedostane. Každý pracujúci výsluhový dôchodca sporiaci si v II. dôchodkovom piliery, odkiaľ ak tieto prostriedky nedostane môžu byť nateraz aspoň predmetom dedenia opäť nič nedostane, lebo pomerná časť prostriedkov sa v dôsledku zníženia z 9 na 4% presunie do I. dôchodkového piliera, prípadne tí, ktorí si sporia málo (týka sa to práve výsluhovývh dôchodcov) budú musieť II. pilier definitívne opustiť. Každý pracujúci výsluhový dôchodca si povinne musí v systéme sociálnej poisťovne ako súčasť odvodu platiť poistenie pre prípad invalidity, pričom ani  v prípade invalidity zo systému nič nedostane. Každý pracujúci výsluhový dôchodca platí zvýšenú daň z príjmu, nakoľko si nemôže uplatniť odpočitateľnú položku na daňovníka, ktorá aktuálne predstavuje čiastku 4.025,70 EUR. Každý výsluhový dôchodca je niekoľkonásobne postihnutý týnm že poberá dávku zo systému zabezpečenia bezpečnostných a záchranných zložiek, ktorá sa nazáva výsluhová. Je aspoň čiastočne takýmto spôsobom postihnutá nejaká iná kategória dôchodcov.

Ústava SR, čl. 12:

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Ústava SR, čl. 19:

Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

Ústava SR, čl. 46:

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Ak v súlade s prijatými opatreniami, postihujúcimi výlučne poberateľov dávok zo systému výsluhového zabezpečenia a to retroaktívne, je na základe sociálneho pôvodu diskriminácia prípustná nemalo by byť v rozpore s ústavou robiť rozdiely pri odmeňovaní poslancov napr. podľa ich národnosti, pohlavia, či vieroviznania a náboženského presvedčenia. Nemal by byť problém diferencovať sociálne zabezpečenie prezidenta po skončení jeho funkčného obdobia podľa toho, či bol vo funkcii jedno alebo dve obdobia,…

Stalo sa už slovenským folklórom označovať príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov za príživníkov, parazitov a darmožráčov, ktorí nič nerobia, nevytvárajú žiadne hodnoty. O tom, ako a aké hodnoty vytvárajú je zbytočné polemizovať. Milí spoluobčania, keď vám storočná voda zatopí obidlia, postrháva mosty,…prečo ako prvých voláte vojakov? Keď ohrozujú vaše príbytky a majetok požiare, prečo ako prvých voláte hasičov? Prečo, keď sa vám stratí dieťa, dedko alebo babka ako prvých voláte policajtov a záchranárov? Prečo, keď vás vo vlaku okradnú voláte železničnú políciu?,…Všade sú kone chovné a kone ťažné. Jediný rozdiel je v tom, že v týchto zložkách sa ani jeden chovný kôň nestal chovným bez toho, aby predtým nebol ťažným – každý generál bol skôr minimálne poručíkom. V cicilnom sektore táto zásada neplatí.

A takýchto paradoxov je v tejto spoločnosti nespočet. Prečo nikomu neprekáža, že minimálna mzda zdravotnej sestry je zo zákona 650 EUR a minimálna mzda vás všetkých ostatných je 327,20 EUR? Nemáte dojem, že vaša práca je degradovaná?

Rekapitulácia:

– výsluhový dôchodca do 62 rokov je pre spoločnosť iný ako dôchodca sociálneho systému do 62 rokov (je považovaný za produktívneho a preto sa mu nebude dôchodok valorizovať a bude sa zdaňovať alebo krátiť iným spôsobom, ak pracuje bude postihnutý ďalšími opatreniami – odvodmi do systému, z ktorého nikdy nič nedostane, zvýšenou daňovou záťažou)

– výsluhový dôchodca nad 62 rokov je pre spoločnosť iný ako dôchodca sociálneho systému nad 62 rokov, hoci obaja sú v starobnom veku, len každý vyplácaný z iného systému (aj keď sa mu dôchodok nebude zdaňovať, nebude sa mu valorizovať a postupne sa mu tak bude degenerovať v dôsledku čoho, aj keď mu bol vypočítaný legitímne, podľa štátom nadstavených pravidiel)

– invalidný výsluhový dôchodca je iný ako invalidný dôchodca sociálneho systému (dôchodok sa mu nebude určite valorizovať a možno aj zdaňovať)

– vdovy a siroty výsluhového systému sú iné ako vdovy a siroty sociálneho systému (dôchodok sa im nebude minimálne valorizovať)

– vstupom sociálneho systému je 18% ný odvod každého prispievateľa vrátane pracujúceho výsluhového dôchodcu, vstupom výsluhového systému je 22% ný odvod každého prispievateľa, ktorý sa bude s určitosťou retroaktívne zvyšovať, t.j. aj tým, ktorým už bola dávka vypočítaná a sú výstupom tohto systému

– výstupy sociálneho systému majú širší záber ako výstupy výsluhového systému a uspokojujú aj tých, ktorí do systému nikdy nijako neprispievali, výstupy výsluhového systému uspokojujú len tých, ktorí do systému prispievali

– sociálny systém funguje aj za účasti poberateľov dávok z výsluhového systému, každý pracujúci výsluhový dôchodca do sociálneho systému odvedie mesačne min. 112,66 EUR a odvod sa vo veľmi krátkej dobe zvýši min. o 23 EUR, výsluhový systém funguje bez akejkoľvek účasti prispievateľov do sociálneho systému

– výstupy sociálneho systému sa valorizujú a určite sa nebudú zdaňovať alebo krátiť iným spôsobom a už vôbec nie retroaktívne, výstupy výsluhové systému sa nevalorizujú a s ohľadom na tendencie upravovať podmienky tak, ako to momentálne vyhovuje sa valorizovať ani nebudú, určite sa budú zdaňovať alebo krátiť iným spôsobom a to retroaktívne

– už existujúci poberatelia dávok sociálneho systému nijako do svojho systému neprispievajú a prispievať nebudú a už vôbec nebudú prispievať do výsluhového systému, už existujúci poberatelia dávok výsluhového systému s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote budú prispievať do svojho systému (budú si musieť predplácať výplatu časti toho, čo im už raz bolo priznané) a okrem toho tí, ktorí pracujú budú musieť prispievať aj do sociálneho systému, hoci odtiaľ nikdy nič nedostanú

Odvody pracujúcich výsluhových dôchodcov do  sociálneho systému, keby boli správne nasmerované, s rezervou pokryjú 3,05% valorizáciu výsluhových dôchodkov. Chudáci tí pracujúci výsluhoví dôchodcovia, ktorí sú sporiteľmi v II. dôchodkovom piliery. Kto na koho to vlastne dopláca? Kto na kom parazituje?