swaynes

Slovenská republika má 5 447 000 obyvateľov, z toho 4 300 000 oprávnených voličov. Posledných parlamentných volieb sa zúčastnilo 68,5% z nich, teda asi 2 945 500. Stranu SMER volilo 22,94%, čo je asi 675 697 voličov. Stranu SMER nevolilo 4 771 302 obyvateľov Slovenskej republiky. Z uvedených údajov vyplýva, že len 12% populácie, voličov strany SMER si želá žiť v Rusku a 88% populácie nechce mať s Ruskom nič spoločné. Kto chce žiť v Rusku nech si ide do Ruska a nech neťahá Rusko sem.

Žijeme zlé časy a aby toho nebolo málo tak na jednotky rokov plné mikulášskych balíčkov aj v zle spravovanej krajine. V krajine o budúcnosti ktorej rozhodujú 65 a viac roční teda už neproduktívni seniori, produktívni, ale nekvalifikovaní pracujúci s minimálnou mzdou a ináč sociálne slabučkí a odkázaní, v krajine, kde rodičia a starí rodičia za jednorazovú igelitku alebo nefunkčnú prepisovačku okrádajú svoje deti a vnúčatá, v krajine, kde životná úroveň seniorov rastie aj keď životná úroveň pracujúcich klesá, v krajine, kde mzdy v štátnej a verejnej správe rastú a sú vyššie ako v civilnom sektore, v krajine, kde dôchodok dojičky pracujúcej na polovičný úväzok raketovo dobieha dôchodok baníka, v krajine, kde nič, čo je v civilizovanom svete normálne, prirodzené, samozrejme a úplne bežné nefunguje, v krajine, kde nebiť obvinený alebo stíhaný a podieľať sa nejakým spôsobom na chode štátu je takmer nemožné, v krajine, kde ak má nejaký úradník vyšší plat ako sám najvyšší, tak namiesto toho, aby sme mu ho okresali pod úroveň najvyššieho ho najvyššiemu zvýšime a to rovno o 100%, v krajine, kde je zaužívané podvod a priemernosť odmeniť, poctivosť a úspech trestať,…

Autoritársky režim  sa vyznačuje tým, že vládnuca elita neberie ohľad na vôľu a záujmy svojich občanov. Je prakticky verejnosťou neodvolateľná, bez zodpovednosti za prijímané rozhodnutia, čiže si môže dovoliť hoci aj len s 12% mandátom čo uzná za vhodné a verejnosť môže jednoducho ignorovať. V autoritárskom režime je úplne jedno kto, kde a ako kvalifikovaný a odborne spôsobilý sedí. Všetko sú to len bábky a za nitky ťahá jediný človek. Veď aj s malým gašparkom sa dá hrať veľké divadlo.

Pomerne často sa stretávam a začínam koketovať s názorom, že sme jeden z NAJ, ak nie NAJ národ na svete. Poznám prípad, keď človek rodine ktorého komunisti spôsobili nesmierne škody všetkého druhu úspešne reštituoval a dlhé roky si krásne a šťastne žil a žije. Prekvapilo ma, keď som sa dozvedel ako volil v parlamentných voľbách a ešte viac, keď som sa dozvedel ako bude voliť v prezidentských voľbách. Asi si neuvedomuje, že s ohľadom na našu aktuálnu zahraničnú politiku jeho potomkom už žiadna reštitúcia nemusí byť umožnená. Taktiež poznám jednotlivcov, ktorí identické volebné počínanie ako v predošlom prípade odôvodňujú tým, že majú deti a vnúčatá a chcú aby sa mali dobre a žili bezpečne. Keby toto mne urobil rodič alebo starý rodič do konca nie jeho, ale môjho života by som mu to neodpustil,…

Keď som chcel cestovať nemohol som, teraz môžem, no nechcem. Nechcem, lebo sa hanbím. Hanbím sa za to, kto a ako ma vo svete reprezentuje. Hanbím sa za suterénnu zahraničnú politiku mojej krajiny, za spôsoby a metódy presadzovania a uplatňovania vnútornej politiky, ktorú možno nemá kto čo posudzovať, ale  aj cez túto optiku sme videní. Naopak, som pyšný ako to hodnotia a aké opatrenia prijímajú naši ešte priatelia a spojenci a očakávam, že elitné kluby, ktorých sme členom skôr či neskôr nájdu inštitút na vylúčenie tých zo svojich radov, ktorí si to nevážia a nezaslúžia.

🙂 Tak som si to overil a ono to je predsa len pravda s tým NAJ národom.