Založ si blog

Kde nie je vôľa nie je ani cesta

Polstoročie budované hodnoty, ktoré mali byť zárukou stability, hospodárskej spolupráce a prosperity, hodnoty zdôrazňujúce slobodu a poukazujúce na rast životnej úrovne, hodnoty  vytváranie a následné uplatňovanie ktorých sa  stalo zásadnou ak nie jedinou víziou  nevedno kým poverených no legitímne uznaných oficialít, ochotných a schopných údajne pre dobro a blaho národa tomuto cieľu podriadiť všetko sa odrazu zatriasli a bolo ich treba nejakým spôsobom vraj z toho istého dôvodu efektívne zastabilizovať.  Zo všetkých strán bolo zhodne počuť ako si musíme navzájom pomáhať, aké by bolo nezodpovedné odkloniť sa od vytýčeného smeru určeného už dosiahnutou víziou a aké katastrofálne následky by mala prípadná neochota a nevôľa prispieť na záchranu spoločných hodnôt a zachovanie toho čo nás v diametrálne odlišnom prostredí a podmienkach spája. Oficiálne podsúvané v lepšom
prípade polopravdy, ktoré mali za cieľ presvedčiť  národ o správnosti a  nevyhnutnosti týchto opatrení v skutočnosti mali za cieľ účelovo formovať verejnú mienku a získať verejnu podporu a požehnanie k ich realizácii. Realizácii opatrení, ktoré majú v skutočnosti pomôcť privátnym finančným inštitúciám, ktoré neodhadli riziko, požičiavali všade a každému a teraz sa im na straty všetci poskladáme, aby mohli naďalej produkovať zisk o ktorý sa s nikým nepodelia, aby nás mohli naďalej úverovať a zadlžovať, nakoľko bez týchto tokov existencia akéhokoľvek spoločenstva už nie je prakticky možná. Budeme pomáhať niekomu/niečomu, aby nás to mohlo aj naďalej ruinovať. Kríza, v ktorej sme sa ocitli nie je krízou v pravom slova zmysle. Je to kríza hodnôt, v popredí ktorých stojí naša vlastná nenažranosť a kríza tých, ktorí boli schopní túto našu nenažranosť kŕmiť, teda vlastníkov kapitálu. Chceme viac ako si môžeme reálne dovoliť a čo je horšie, že chceme viac ako reálne potrebujeme. To, na čo si dokážeme zarobiť o rok, dva, päť, desať chceme už dnes. Chceme sa dobre obliekať, chceme sa voziť v pekných autách, chceme kvalitne a pravidelne oddychovať, chceme mať dobré vzdelanie, nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, vlastniť najnovšie výdobytky techniky,… Naše konzumné správanie nás núti hľadať spôsoby ako si takýto komfort zabezpečiť a vtedy prichádza na rad spasiteľ vlastniaci potrebný kapitál – banka. Banka nám požičiava peniaze, aby pod rúškom uspokojenia našich potrieb uspokojila svoje záujmy, z toho istého dôvodu požičiava peniaze štátom a tie to robia ochotne no nie z hľadiska potrieb, ale z politických dôvodov v snahe naplniť ciele ľúbivej politiky a zabezpečiť si tak budúcnocť. Banky požičiavajú peniaze, ktoré reálne neexistujú, avšak sú reálne úročené. Žiadna finančná inštitúcia nikdy nikomu neposkytne okamžitú hotovosť, lebo ju nemá. Peniaze sa poskytujú zásadne až vtedy, keď sa v systéme pyramídy požičiavajúci si dostane na rad. Každý úver je totižto krytý počítačovými peniazmi, ktoré budú poskytnuté až potom, ako banke prídu od iných dlžníkov. Je to pyramída, kolotoč, ktorý bežný smrtelník nemá šancu pochopiť, kolotoč, po nasadnutí na ktorý ľudia prichádzajú o majetok za to, že si požičali peniaze, ktoré v tom momente neexistovali. Kolotoč, ktorý sa rizikovými investíciami dokrútil až na okraj možností, vyrtuálne kontá začali vysychať a treba ich formou rôznych valov doplniť, aby bolo možné umelo predĺžiť ťaženie bánk. Problém je riešiteľný jedine tým spôsobom, že sa prestane živiť jeho zdroj. Bohužiaľ, deje sa pravý opak. Revitalizácia bankového sektoru len naštartuje ďalšie poskytovanie úverov a produkovanie dlhov. Je to nateraz vzájomná symbióza štátov a bánk, ktorá ak sa nič nestane skôr či neskôr povedie k tomu, že sa postupne staneme majetkom a otrokmi jedného percenta vyvolených – bánk a nadnárodných priemyselných korporácií, ktoré už teraz vlastnia polovicu všetkého, čo sa na tejto zemi nachádza.

Na to, aby systém mohol fungovať je potrebný ten, kto si požičiava a ten, kto požičiava. Podľa tejto zásady sa principiálne riadi mikro aj makro svet financií. Ten, kto požičiava sa nateraz ocitol v dôsledku vlastnej chamtivosti v situácii, kedy to, čo požičal sa nevracia tak, ako by sa malo, čiže jeho možnosti ďalej požičiavať sú obmedzené. No ten kto si požičiava to potrebuje tak zúfalo, že pre toho, kto požičiava zhromaždí a poskytne náš kapitál, aby si ho od neho potom mohol požičať. To je logika! Najžalostnejšie na tom je to, že zodpovednosť je kolektívna. To znamená, že na zhromažďovaní a poskytnutí kapitálu, ktorý si potom budeme za úroky požičiavať alebo ak nie požičiavať, tak ručiť zaň a neskôr ho splácať sa musíme podieľať, hoci životná úroveň tých, ktorí to údajne potrebujú a ktorým to má byť cez banky poskytnuté je niekoľkonásobne vyššia ako naša. Priemerný plat v Grécku je 1.710 EUR, dôchodok 1.636 EUR, v Írsku 2.412 EUR a 783 EUR, v Portugalsku 1.253 EUR a 451 EUR, v Španielsku 1.617 EUR a 1.318 EUR, na Cypre 1.775 EUR a 853 EUR a na Slovensku 678 EUR a 311 EUR. Ten, kto pomoc potrebuje dane znižuje a ten, kto pomoc poskytuje dane zvyšuje?! O nutnosti a oprávnenosti pomôcť zo strany Slovenska ktorejkoľvek z týchto, ale aj iných karajín by sa dalo relevantne uvažovať, ak by ani v prípade zníženia miezd a dôchodkov na úroveň našich neboli schopné splácať svoje dlhy. Je kontraproduktívne aby ten, kto má 678/311 EUR si požičiaval na to, aby mohol pomáhať tomu, kto má niekoľkonásobne viac a taktiež je kontraproduktívne očakávať, že ten, kto nemá teraz na to, aby platil svoje dlhy bude na to mať keď sa  mu poskytnú ďalšie úvery. Výsledok môže byť iba jediný: záväzky prevezmú ručitelia, minimálne gréci sa budú smiať a banky si budú mädliť ruky. Ani cent z týchto nakumulovaných peňazí nie je už dopredu určený na rozvojové programy, všetky sú určené výlučne na predĺženie smrteľnej agónie bánk, tzv. revitalizáciu bankového systému.

Nie je to tak dávno, čo peniaze boli kryté. Dnes sa tlačia jednoduchšie ako noviny, no tlačia sa len na pôžičky, nie na ich splácanie. Zjednodušene to funguje asi takto. Vláda toho ktorého štátu sa rozhodne, že potrebuje peniaze. V tejto veci sa žiadosťou obráti na centrálnu banku, ktorá poskytne úver, ale ako protihodnotu požaduje dlhopisy, ktoré v cene úveru odkúpi. Vláda ich natlačí a pošle centrálnej banke. Centrálna banka obdobne v hodnote dlhopisov vyprodukuje “bankovky”, poskytne ich vláde, ktorá ich prostredníctvom komerčných bánk zlegalizuje, čím sa vytvorí nové obeživo. Všetko sa to však odohrá iba v digitalizovanej podobe počítačových sietí. Legalizácia spočíva v tom, že banka požičia virtuálne peniaze no vrátia sa jej reálne. Vládou vydané dlhopisy kumulujú dlh, ktorý sa vláda zaviazala splatiť. Vláda neprodukuje žiadne hodnoty, takže jediná cesta ako svoj záväzok voči centrálnej banke môže splniť je zaplatiť ho z verejných zdrojov, čiže z reálnych peňazí nás všetkých (peniaze sa tlačia len na pôžičky). Čiže pôžička z centrálnej banky sa v pomere povedzme 1:9 rozdelí na rezervu a vklad pre novú pôžičku – 90% sa použije na generovanie nových pôžičiek. Tento proces sa môže opakovať takmer donekonečna s tým, že z ničoho sa dokáže vytvoriť obrovské množstvo peňazí – dlhových, čiže už existujúcich peňazí. Takto vytvorené peniaze, množstvo ktorých rastie bez ohľadu na dopyt po tovare a službách za určitých okolností znižuje hodnotu existujúcich peňazí, čo je spravidla sprevádzané rastom cien – účelovo neriešiteľný problém nazývaný inflácia.

Treba mať na pamäti, že aktuálne zabehnutý systém nie je v záujme nikoho riešiť. Tak, ako to funguje vyhovuje tým, ktorí si požičiavajú a aj tým, ktorí požičiavajú. Tí, ktorí požičiavajú nič neriskujú, lebo tí, ktorí si požičiavajú vždy pomôžu tým, ktorí požičiavajú, aby si mohli opätovne od nich požičať. Je to systém, kde jeden potrebuje druhého, vzájomne výhodný obchod, v ktorom peniaze sú dlh a  dlh sú peniaze. Pôžička je jediný zdroj vzniku peňazí. Ak by boli všetky dlhy splatené (čo je nereálne, nakoľko hodnota dlhov je vyššia ako hodnota peňazí v obehu) obeh peňazí by sa nevyhnutne zastavil. Banky zo svojich nedotknuteľných rezerv pochádzajúcich z vkladov poskytujú pôžičky. Pôžičky predstavujú dlh a dlh vytvára peniaze. Existenciou bánk je garantovaná existencia dlhov. Podstatou celého podvodu je úrok, ktorý sprevádza každú pôžičku. Systém je nadstavený tak, že úrok nie je možné splatiť – dlhových peňazí je a bude vždy viac ako peňazí nachádzajúcich sa v obehu a to je dôvod všade prítomnej a vždy existujúcej inflácie. Dlhy produkujú dlhy a vytvárajú tak peniaze a práve o to ide. Akékoľvek tvrdenie o existencii spoločnosti bez dlhov je len ilúzia. Peniaze sa vytvárajú no aj končia vždy v bankách. A všetko sa to deje s vedomím a požehnaním politikov, ktorým bez ohľadu na politickú príslušnosť systém vyhovuje. Pôžičky a kumulácia dlhu sú totižto jediným zdrojom ako naplniť politické ciele a udržať si moc.

Nech si každý urobí záver aký chce, osobne som však presvedčený, že všetky tie valy majú jediný cieľ – udržať do neviem kedy pri živote, nie však donekonečna, súčasný systém finančného otroctva, v ktorom sú banky otrokárom, vlády ich sprostredkovateľom a občania otrokmi. Vlády sú totálne závislé na vlastníkoch kapitálu a urobia všetko pre to, aby tieto zdroje nevyschli. Takzvané úsporné opatrenia, ktoré so sporením nemajú nič spoločné a otrokárov a ich sprostredkovateľov sa nikdy nijakým spôsobom nedotknú, budú logicky finančnými trhmi vždy hodnotené pozitívne (umožnia im pokračovať v ich ťažení), no v konečnom dôsledku povedú k nevyhnutnému kolapsu. Naša iniciatíva a angažovanosť v celom procese “záchrany” má jediný cieľ – potvoriť zadné dvierka pre prípad, že skolabujeme skôr, ako skolabuje celý systém.

 

 

Pomáhať a chrániť. Len keby sa vedelo aj komu, koho/čo a ako?

25.10.2012

Staré, nepotrebné drevené bedne na povale ešte staršieho roky neobývaného domu. Aj toto sa dá reálne a nielen v malej obci na strednom Slovensku dnes kúpiť s domom, ktorý ak chcete obývať, viac »

Zo Slovenska im je dovolené urobiť si žumpu na nekvalitu.

27.07.2012

Kontrolné orgány Ministerstva pôdohospodárstva a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy sa pýšia zistením, že každý piaty nákup potravín nezodpovedá kvalitatívnemu štandardu. Za viac »

Kde je sociálny pes zakopaný

01.07.2012

Sociálny systém je zabezpečovaný z dvoch základných, principiálne identických zdrojov. Obidva tieto zdroje sú legitímne a ich legitimita bola inštitucionálne nadstavená, nebola nikým a ničím viac »

banka, VÚB, klient

VÚB banka zdvojnásobila čistý zisk

21.02.2017 10:09

VÚB banka dosiahla v minulom roku čistý zisk v objeme 265,2 mil. eur. V medziročnom porovnaní je to viac ako dvojnásobný nárast.

trump, prezident, usa,

Nový dekrét vraj nebude obsahovať zákaz vstupu Sýrčanov do USA

21.02.2017 09:42

Nový revidovaný protiimigračný dekrét prezidenta USA Donalda Trumpa nebude zrejme obsahovať úplný zákaz vstupu sýrskych utečencov do krajiny.

ropa, more, lode,

Najväčším svetovým producentom ropy je Rusko

21.02.2017 08:25

Rusko predbehlo Saudskú Arábiu na čele svetového rebríčka v produkcii ropy. Oba štáty pritom začali s obmedzením jej exportu, aby pribrzdili jej obrovské presýtenie.

platan, budatín

Platan z Budatína bojuje o titul Európsky strom roka

21.02.2017 08:00

Ešte týždeň môžeme hlasovať o európsky strom roka. Medzi finalistami je aj platan javorolistý, ktorý už 270 rokov rastie pri Budatínskom hrade neďaleko Žiliny.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 4
Celková čítanosť: 9329x
Priemerná čítanosť článkov: 2332x

Autor blogu

Kategórie